"A koleso Blaha je roztočené" Okolo Tatier
      (citát z evanielia sv. Tomáša, žalm 38 - teraz NOVÉ! s prísadou zvukových nahrávok a videí)

Sobota 28.mája 2005
    Ráno mi pripadá ako keby sme už boli roky zohraný tím. Každý bez dlhej diskusie vie, čo má robiť. Aj cieľ našej dnešnej cesty je viacmenej jasný. Hrebienok a potom sa uvidí. Je to to najľahšie, čo sa tu v Tatrách dá vybrať. No cestou do Tatranskej Lomnice naše oči spočinuli na niečom, čomu neodolali. Nová bobová dráha. Jééééj! V rade kopec detí, sem-tam aj s rodičmi.

dupni na to fáro, ať mi vjeje háro

gýčova vrecková minidúha skrášľujúca vodopádik

Moderátor bliaka z ampliónov, že za tri vstupenky dostaneme pivo a klobásku. A do toho prichádzame my traja. Tomáš totiž zostal na chatke. Necíti sa už zopár dní najlepšie. Ako keby sa mu niečo škriabalo z hrdla. Stojíme poslušne v rade, keď tu zrazu sa pred nás natlačí otecko s dievčatkom. Rad je dosť dlhý a keby som púšťal všetky deti pred seba, tak sa celý deň iba pozeráme na ľudí pred sebou. "Patríte k nim?", pýtam sa pseudo-zdvorilo a ukazujem na skupinku pred nami. "Nie", odpovedá a stojí nevšímavo ďalej. "Tak potom koniec radu je tamto", vravím už nenej zdvorilo. "To je neskutočné!", rozčuľuje sa muž. "Poď Deniska," ťahá pohoršený dcérku za ruku na koniec radu hundrúc si niečo popod nos. Konečne nasadáme do bobov. V podstate je to rolerkouster a nie bobová dráha. Každý vozík je totižto istený kolieskami z troch strán na koľajničkách. Boby by mali byť iba položené v kovovom válove. "Nemusíte brzdiť", vraví obsluha pri zapínaní popruhov. Teda tá pekná slečna vravela toho viac, ale tieto dve slová mi zostali v ušiach: "Nemusíte brzdiť! :-)" Nebrzdím a je to super. Ibaže krátke. Ideme teda zohnať povoz do Starého Smokovca. Povoz sme nakoniec nezohnali železný, ale len na kolesách. V Tatrách je teraz výluka trate a chodí náhradná autobusová doprava. Pýtam si od šoféra tri lístky do Smokovca a on na mňa pozerá a ukazuje kdesi za mňa. Obzerám sa a nechápem. Až po treťom otočení vidím na prednom sedadle tetku so strojčekom. Tá krútiac hlavou tlačí lístky. Aspoň múúú mohla povedať. Je riadne teplo. Na Hrebienku sa pohľadmi naprvýkrat zhodujeme na minuloročnej nenáročnej trase na Zamkovského chatu. Od Bielych vodopádov si však už akosi nepamätáme trasu a zahĺbení do vysoko filozofického rozhovoru netušiac pokračujeme na Tatranskú Lomnicu. Veď posúďte sami. "O chamtivej veveričke":

    No "najľépša zabáwa" ešte len príde. Tono našiel kus dreva. Je to výrez v tvare odkrojeného melóna. Beriem ho do ruky a snažím sa odhryznúť. Oproti ide akurát skupinka turistov a zažívam pohľady aké sa dostanú iba chovancom psychiatrickej kliniky. Viac nám netreba hovoriť. Tono berie kúsok zahlinenej skalky a kráčame (po skorigovaní trasy teraz už) na Zamkovského chatu. Tie psychologické profily ľudí kráčajúcich opoti by som vám prial vidieť. Techniku sme si vypracovali síce až po pol hodine ale stálo to zato už od začiatku. Pri vzdialenosti od oprotiidúcich tak na dohľad zahryzávam (akože) do dreveného melóna a Tono si uhryzáva zo skaly, čo má v ruke. Zvyšok času iba prežúvame a snažíme sa tváriť vážne až nás turisti míňajú. Miro ide pár krokov za nami a celé si to vychutnáva. Musí to vyzerať dosť autenticky, lebo padnuté sánky len tak cinkajú o kamenistý chodníček. Jednu ženu dokonca prikovalo doprostred chodníka v polopodrepe mierne rozkročnom s prstom namiereným na mňa a vyšlo z nej: "On to žere!" Áno žerieme to. Je to úžasné. Netušíte ako sa ľudia veľmi potešia keď vidia, že existuje niekto mysľou zaostalejší ako sú oni. :-) Na Zamkovského chate si dávame kapustnicu a pivo ako vždy.

no a klobáska s pifkom spríjemnila nočné posedenie

Centimeter nad čiaru no za takmer päťdesiat :-( Pobieha tu taký tučný pripitý lesný mužíček v rumcajsovskom klobúku. Iba pištoľ na žalude mu chýba. Aha! Ale má heligón, či čo je to za trúbu. A tam sú bubny. Oni idú hrať? Nechápeme. To znie ako nejaké retro. "Nie to je jasný džez", opravuje ma Tono. Ale počúva sa to perfektne. Perfektná atmosféra. Jedna slečinka so srtarším pánom sa dali do tanca. Pripomína mi to pána Jonatána a Melicharovú. Po štyroch odohraných (improvizovaných) skladbách sa dávamne s chalanmi do reči. Vraj sú od Žiliny a pozývaju nás o týždeň na Súľovské skaly. Vraj tám má byť budúci víkend celoslovenský zraz horolezcov. "A aj maratón na horských bájkoch", dopĺňam smutne, lebo tam nebudem. Ako dôkaz pripájam útržky z dvoch skladieb. "Kolo" a "Opršaná sliepka" .