AUTHOR Bratislavská MTB liga 2003

11.05.2003 (Kráľova Hora, Bratislava)
    Len-len že som sa zobudil po včerajšom maratóne, už mi zvoní mobil. To bude Ľubo. Včera sme sa dohodli, že sa nedeľu mrkneme na MTB ligu. Ak bude zaujímavá trať, možno aj zasúťažime. Bože, veď je pol deviatej a 9:15 sme boli dohodnutí pri Kaktuse. Nemožné. Za oknom je nepríjemne zamračené. "Ľubo, kašli na to! Pozri ako je vonku a ja som sa práve zobudil", mrmlem do telefónu a snažím sa rozlepiť oko. "No a? Veď to stíhaš", nevzdáva sa Ľubo. Nakoniec ma zlomil. Motám sa po byte a zbieram veci po byte. Vezmem aj vetrovku do dažďa... O deviatej stojím pri vchodových dverách s bájkom a obzerám sa po chodbe, či som niečo nezabudol. A sakra, v papučiach to nepôjde. Vraciam sa po tretry a už fičím na Patrónku. Na semafóre sa spúšťa dážď. Tak aspoň čo-to pofotím. Po dáždi teda nepôjdem. Čo som na Horale, či čo :-)? Míňam patrónku a vchádzam do Mlynskej Doliny. Po ceste nemám odvahu a tak vychádzam na chodník. Obe kolesá prekĺzli na šikmom a mokrom obrubníku. Skáčem z obrubníka a snažím sa vyskočiť na ďalší. Tento je nejaký vysoký. Len čo som naň dostal predné koleso, nadhadzujem zadné. Nestačí. Pneumatika dopadá na hranu a je odpružená vysoko do vzduchu. Ešte jasne vnímam ako mením uhol tela vzhľadom na chodník. Zúmujem mokrý a čierny povrch chodníka. Toto už neustojím. Vystieram obe ruky, no ani tie nedokázali oddialiť tvár od zeme. Mám našťastie len ľahko odreté líce a bradu. Čistá groteska. Dúfam, že všetci okoloprítomní sa dobre pobavili. Rukavicou zotieram nejaku krv z tváre. Hneď vedľa na parkovisku sú odstavené kamióny. Staviam sa na stupienok a utieram líce od krvi v späťáku. Našťastie, je to len maličké škrabnutie. Odhŕňa sa záclonka na bočnom okne a môj pohľad sa stretáva z nechápajúcim pohľadom kamionistu. Groteska pokračuje. Vyrovnávam pravú brzdovú páčku a pokračujem smerom na Karlovku. V pravom zápästí cítim pichľavú bolesť. Mám problémy držať rajdy. Pri Kaktuse sa znova spúšťa dážď. Chvíľu tam s Ľubom debatíme a potom pokračujeme na Dlhé Diely.

    Pri registrácii je už dlhý rad a okolo postáva kopec vážne sa tváriacich bájkerov. Keď to mám odhadnúť, tak najviac je tých školou povinných. Poniektorí drobci sú riadne masky :-) - základný predpoklad, aby z nich vyrástli čistokrvní bajkeri. Púšťam sa na prehliadku trate, no pred prvým stúpaním otáčam. Zápästie bolí čoraz viac. Vyhliadol som si celkom dobré miesto na trati, kde by mohli výjsť super zábery na drobizg. Na vyššie kategórie už pravdepodobne nebudem čakať. Ľubo si obišiel celú trať. Tvrdí, že to nie je päť kilometrov ale iba necelé štyri. Neskôr zistil, že vynechal kus trate. Z lesíka vychádza, čo vychádza, priam sa rúti prvý súťažiaci s desať palcovými kolesami, zúrivym výrazom v tvári a desivými vzdychmi derúcimi sa z jeho detského hrdla. Proste do toho dal všetko. Jeden maličký (ale veľký bajker) má dokonca vedľa seba bežiaceho otecka z podporného týmu, ktorý ho bezpečne naviguje medzi mlákami. O chvíľu už z lesa vyráža hlavný pelotón... a potom zopár opozdilcov, ktorí asi zanedbali prípravu na tento významný pretek. Cvakám zopár pikčresov a napomínam štyri za mnou sediace puberťáčky smejúce sa z malých zapálených bajkerov. Vysvetľujem im, čo všetko pre toho malého z modrou prilbou dvakrát väčšou ako jeho hlava znamená výhra. V cieli som chcel urobiť zopár fotiek zo stupňov pre víťazov, no vždy tam niekto chýba a tak organizátori rezignujú a posúvaju vyhodnotenie na poobede. Vidno, že napriek skvelému zabezpečeniu nerátali s tak malými bajkerskými dušičkami. Tie majú svoju hlavu. Aj keď na trati sa správali podľa mňa vzorovo.

    Zápästie ma bolí čoraz viac a tak to vzdávam a poberám sa domov. Ešte večer som na pohotovosti, lebo už neviem ani prstami pohnúť. Našťastie nie je zlomené. Tak sa poberám domov s obviazanou rukou. Stále mám pocit akoby som v ňom mal zapichnutú ihlu až po lakeť. Zaspávam až po dvoch ginoch s tonicom. Po troch dňoch bolesť poľavuje a pohyblivosť sa zvyšuje. Dúfam, že do dvoch týždňov budem môcť znova sadnúť na bike, lebo to sa ide Okolo Tatier. A túto chuťovku by som si nechcel nechať újsť.