Funenie na RC&P uphille a oskalpovaný bájker [2.7km]

    Už je to raz tak. Nie podstatné a kľúčove témy idú na pretras v kuloároch ale pikantné, poburujúce, smiešne či strašidelné. Už nadpis napovedá, že tá posledne spomínaná téma bude dominovať nasledujúce dni medzi účastníkmi 2. ročníka bratislavského RC&P uphillu. Ale pekne poporiadku. Je chladné ale slnečné sobotné ráno. Jar je v plnom rozpuku, aj keď to predchádzajúce dni celkom úspešne kazili. Rozmýšľam, čo si oblečiem. Na kraťasy to nevyzerá, ale krátky dres mi celkom intenzívne behá po mysli. Veď do kopca sa predsa zahrejem. Nakoniec tlačím do vaku to, čo sa nevošlo na mňa. Včera som vyčistil a namazal reťaz, čím som zavŕšil povinnú údržbu bájku pred jazdou. Teraz som si uvedomil, že to nebude iba jazda, ale aj súťaž a mal by som pridať aj nepovinné prvky údržby. Dofukujem teda duše na tvrdovku a kontrolujem páčky meničov. Ešte naberám vodu do fľaše a ide sa. Uf vonku nejako nepríjemne pofukuje. A čo. Veď za chvíľu vleziem do lesa a mám na háku vietor. Cez Lamač a Železnú studienku si dávam zahrievacie kilometríky. Rozmýšľam, či výjdem na Kamzík po asfalte alebo popri lanovke. Lesná cesta sa zdá byť vysušená, tak volím prvýkrát tohto roku stúpanie popri lanovke. Celkom to ide. Čakal som väčší odpor gravitácie. Na Kamzíku už stretávam Pažiho, Rasťa a ostatných chalanov. Všetci majú plné ruky niečoho a tvária sa že vážne pracujú. Sergejov a Jurov ostrieľaný odborný pohľad okamžite zavetril nejaké zmeny na mojom bájku a očumujú nové kotúčovky. "Ale to ti dnes veľmi nebude treba!", provokujú. Beriem zvyšné fáborky a idem robiť Sergejovi, Jurovi a Tomášovi motorizovaný doprovod pri zdobení trate. Aspoň ju prvýkrát prejdem. Minulý rok som zdúchol na východ. Vyzerá byť zjazdná a aj to Ľubošové blatko sa nejako rozplynulo. Alebo sa zmenila trasa??? Došli sme až dolu na štart. Čo teraz? Vybehnem hore po číslo? To už veľmi nestíham, lebo za pol hodinu štartuje prvý. Ostatní v minútových intervaloch po ňom. Tomáš ide pešo hore tak sa pridávam na bájku. Nejaký je rýchlejší ako ja tak sme sa dohodli, že vezme aj moje číslo. Óóó bože aký som mu vďačný. A to mám za sebou iba prvý 300 metrový výšľap.

    Prví sa radia na štartovú čiaru. Paži ukrýva v dlani útle ale zato farebné digitálky z blšáku a odratáva prvého... iba žartujem, Paži :-). Beriem foťák, aby som urobil zopár záberov zo štartovného ošiaľu. Niektorí to beru ozaj veľmi svedomito a vážne: "Prosím Vás povedzte mi desať sekúnd pred mojim štartom, lebo chcem štartovať z bájku zapnutý". Iní zasa nezaprú povahu flegmatika: "No švihaj Puco, pred 15-timi sekundami si štartoval!" "Hej???". Zopár individuí prekvapuje brutálnym štartom, keď Paži a ostatní prístojaci oprášujú zo svojich zvrškov vytrhané kusky hliny a vykašliavajú zvírený prach. Naopak teraz ma míňa dievčinka, ku ktorej by sa hodila esotericka hudba či iné spievanky. Ozaj ukážkovo elegantná a upokojujúca jazda.

    Štartujem ako pred-predposledný. Za mnou ide už len Tomáš a akýsi opozdilec. Po pár desiatkach metroch začínam ťažko dýchať a rozmýšľam, kde ma predbehne Tomáš. Dnes sa priznal, že si trúfa na zlato. Akési mám ťažké nohy. To Kamzík ráno sa mi ťahal ľahšie. Už nemusím rozmýšľať. Práve ma obieha. Na konci prvého stupáku po zhruba 300 metroch. A-úúúúúú!!! Mám chuť zavýjať. Je zo mňa po zime leňochod. Blížim sa k Sergejovi, fotiacemu už dostatočne udýchaných bájkerov na trati. "Ťahaj, veď máš kotúčové brzdy!", kričí na mňa škľabiac sa spoza foťáku. Uf, ešte prežiť ten stupák na lúke pod Kamzíkom a bude to. Prechádzam cieľovou čiarou. žiadna sláva. Niečo cez 13 minút. Kašľajúc tlačím bájk ku skupinke pri Ľubovi. Čo je? Priedušky moje, neškriabkajte, lebo sa zapíšem na Salzkammergut. Vyhrážam sa, no hneď sa upokojujem pri zistení, že kašľanie sa ozýva pri bufete takmer zo všetkých svetových strán. Asi to nebude bag ale fíčr. Tlačím do hlavy párky a popíjam horúci čaj. Priedušky sa upokojili, Rasťo vyhlásil víťazov a Tomáš je šiesty. Ej bisťu, ale stúpla tohto roku úroveň. Odrazu pribieha mladý chalan, v predklone lapa po dychu a zmätene bľabotá o nejakom bájkerovi, čo leží kdesi dolu v mláke krvi. Isto má za sebou traumatický zážitok. Snažíme sa z neho dostať, kde subjekt leží, no vidno, že Lovenčina jeho rodný mu zjavne robí problémy. Bežím po bájk a spolu so skupinkou bájkerov pálime dolu lúkou a potom doľava, kde sa delíme, lebo nevieme ako ďalej. Po hodnej chvíli jazdy strmákom dolu to vzdávam. Tak ďaleko to nemôže byť. A predsa je. Už vidím dolu kopcom bežať vyplašené chlapčisko a za ním Pavarotiho v červenom s nosítkami a kolegom. Ideme teda vytýčeným smerom. Na kraji chodníka leží bájker. No, skôr riadny ceper ako bájker. Ani výbava ani bájk nenasvedčujú tomu, že by bral MTB vážne. Ešteže nebol na Uphille. Hlava zaliata krvou, čo ešte nemusí nič

BAJKERI, NOSTE HELMY!!! (smrteľne vážne)

znamenať. Uprostred chodníka dve mláky krvi a jeho bájk vyzerá celkom v pohode. Jeden z bájkerov preberá iniciatívu a pýta sa ho na meno, adresu, aký je deň a tak. Reaguje. Aj nohami a rukami vie pohnúť. Na čele má asi desať centimetrový rez, v ktorom sa belie lebeň. Už dobehol aj Pavaroti s pomocníkom. Obdivujem ho. S takým objemom brucha to zvládol bravúrne. Za chvíľu má borec na hlave biely turban z obväzov a chalanisko mu drží infúzku nad hlavou. Pavaroti sa ho pýta ukazujúc na moju hlavu: "Vidíš, čo ma na hlave?" "Áno, červeno-čiernu prilbu", odpovedá nešťastník. "Tak takúto si nabudúce kúp! Na farbe nezáleží." Prekladáme ho na nosítka a čaká nás kilometer lesnej cesty dolu kopcom. Všetci prítomní bájkeri si rozdeľujú bájky, batohy a čierneho petra - držanie nosítok z jednej strany vzadu. Z druhej strany ich drží pomenší záchranár a spredu Pavaroti. Po sto-dvesto metroch robíme striedačku na kolotoč. Každý má zasa na chvíľu niečo iné v rukách. Nakoniec sme 90 kíl živej váhy šťastne doviedli k sanitke a keďže bol celkom pekný deň, tak sme sa vybrali každý svojim smerom bájkovať. Mňa začal Ľubo lámať na Pezinskú Babu, ale som mu to sabotoval. Vyšľapal som iba na Červený kríž a potom dolu na Železnú studienku. Neviem, či som ešte v strese zo sťahovania, alebo čo, že odmietam taký úžasný výletík. Každopádne sa musím spamätať čím skôr, aby som neposral tohtoročné maratóny.